- 16. apríl 2013
Ľudia zobuďte sa!
Politické debaty, teraz tak populárne v médiách, sú často pre ľudí, s ktorými sa stretávam, nudné a bez obsahu. A majú pravdu, človek sa z nich skoro nikdy nič nové nedozvie a po pol hodine znechutene vypína televízor. Niekedy je však ich sledovanie veľmi poučné. Je až zarážajúce, ako očividne politici v diskusiách klamú, zahmlievajú alebo sa vyhýbajú odpovediam a občania ich stále volia!
Sám seba pýtam, čo sa to deje v hlave voliča, ktorý vhadzuje do urny obálku s menom nejakej terajšej parlamentnej strany. Veď ľuďom v tých diskusiách by normálny človek v súkromnom rozhovore neveril ani nos medzi očami.
Vezmime si napríklad najdiskutovanejšiu tému posledných týždňov kauzu gorila. Je evidentné, že politici súčasných parlamentných strán nemajú záujem na jej vyšetrení, česť výnimkám. Pozrite sa, ako sa v tých debatách vykrúca Dzurinda. Opakovanie frázy čistému je všetko čisté je neuveriteľne trápne, hlavne, keď si uvedomíme, v akom morálnom bahne sa tento zradca národa pohybuje. Na výrobu toho masla, ktoré má na hlave by nestačila ani celá tatranská mliekareň. Jeho vyjadrenia na tému gorila neobsahujú nič iné, iba prázdnu frázu, aby to politici nechali prešetriť. Kto však môže za to, že sa zatiaľ žiaden prípad úspešne neuzavrel a žiaden vysokopostavený politik neskončil za mrežami? Je verejne známa skutočnosť, že politici ovplyvňujú slovenských policajtov pri vyšetrovaní zločinov, ktorú potvrdil aj autor knihy o gorile Tom Nicholson. Policajti sa podľa neho boja brať prípady ako je tento, pretože môžu prísť o miesto, hneď ako sa zmení vláda.
S predsedom SDKÚ sa jednoducho nedá hovoriť o riešení korupcie a nastolení spravodlivosti, pretože on sám je skorumpovaný a nespravodlivý. Ľudia zobuďte sa, veď tento človek nie je na Slovenskej scéne jeden rok, je to skúsený a zákerný demagóg. Nemôžeme zabudnúť, ako to dopadlo s kauzami ako je financovanie SDKU, platinové sitká a pod. Aj pri nich rozprával o čistote, o prešetrení zločinov a čo sa stalo? Nič. A toto je presne tá stratégia, ktorú Dzurinda rád používa – nechajme to prešetriť, nevyjadrujme sa o tom, buďme ticho. Neskôr sa na to zabudne. Spomenie si dnes ešte niekto na rozhovory Dzurindu s Miškovským a Kresánkom? Podobnú taktiku teraz samozrejme využíva aj jeho pravá ruka Mikloš.
Všimol som si, že viacerí voliči sa teraz v SDKU preorientovali na Luciu Žitňanskú, pretože sa pred voľbami začala tváriť ako bojovník proti nespravodlivosti. Ale prosím vás, ako sa môže terajšia ministerka spravodlivosti hrať na morálnu autoritu, keď celý ten čas zatvárala oči pred tým, čo sa deje v jej strane? Morálny človek, ktorý vidí, že sa zo strany stáva nástroj na pranie peňazí, má len dve možnosti. Pokúsiť sa stranu reformovať zvnútra alebo odísť. Lucia Žitňanská neurobila ani jedno, a preto sa nemá právo uchádzať o dôveru občanov. Keď sa bojí na plnú hubu povedať, že Dzurinda je zlodej a Mikloš klamár, ako jej môže volič veriť, že sa strana obrodí? Darmo ju bude teraz Dzurinda posielať do diskusií na miesto seba, pretože to lepšie pôsobí na ľudí. To, že nechá svoje plagáty prelepiť jej tvárou ďalšie hlasy strane nepridá. Tak ako sa pred dvoma rokmi schovávali za Radičovú, teraz sa schovávajú za ňu.
Inú stratégiu zvolil Bugár so svojím mostom. Potom ako po páde vlády donekonečna opakoval, že za všetko môže Sulík (a ignoroval, že celá pravica má na tom svoj podiel), sa takmer úplne stiahol z mediálneho priestoru. Robí to preto, že sa jeho bývala strana takisto v gorile spomína a on potrebuje hrať mŕtveho chrobáka. On má svojich stabilných 8% a čím menej sa o jeho maďarskej strane, rozpráva tým lepšie.
Presným opakom Bugára je líder KDH Ján Figeľ. Neprejde týždeň, aby sme ho nevideli v televízi alebo nepočuli v rozhlase. Vždy však s nejakým predstaviteľom SMERu, najčastejšie s Ficom. Poviem to priamo. Pri sledovaní týchto diskusií je veľmi ťažké nájsť aspoň Figeľove topánky, ktoré by trčali z hranolovej zadnice. Stavím sa, že Janko si počas dlhých zimných večerov predstavuje, ako sa spolu s fíkom prechádzajú po pláži pri západe slnka. Nie je náhoda, že práve jeho si Fico vyberá najčastejšie ako svojho politického oponenta alebo skôr partnera. Podobne sa správajú diktátori, ktorí majú takú silnú podporu obyvateľstva, že politické debaty s dôstojným oponentom by im skôr uškodili. Preto sa im vyhýbajú.
Týmto sa dostávame k miláčikovi národa, ochrancovi chudobných a druhému spasiteľovi hneď po Kristovi pánovi Róbertovi Ficovi. Neviem, ako je to možné, ale akosi sa mu darí všetkých presviedčať, že on a jeho strana nemajú s gorilou nič spoločné. Pritom gorila jasne hovorí, že sa Fico otvorene rozprával s Haščákom o financovaní novej strany SMER. Čo je ešte vážnejšie, Haščák v tom spise doniesol Ficovmu tajomníkovi peniaze v hotovosti na financovanie volebnej kampane SMERu. A predseda tejto strany bude tvrdiť, že jeho sa táto kauza netýka. Bol by to nedobrý vtip, keby nešlo o krutú realitu. Robert Fico klame verejnosti na každej jednej tlačovke, vyhýba sa podozreniam v kauze gorila a snaží sa prešľapy jeho bývalej vlády zamiesť pod koberec. A práve jemu ľudia dôverujú natoľko aspoň podľa prieskumov, že sú ochotní dať mu dostatok hlasov, aby mohol sám zostaviť vládu. V akej krajine to žijeme?
Posledným diskutérom, ktorý stojí za zmienku je Richard Sulík. Ten teraz čelí kauza Sasanka. Buďme spravodliví, na kauzu Gorila sa to ani zďaleka nechytá, no v slušnej krajine by to stačilo na definitívnu kapituláciu v politickom živote. Predseda parlamentu sa nemá čo tajne stretávať s podozrivými ľuďmi a vymieňať si s nimi informácie o voľbe generálneho prokurátora. Načo je komu čo vedieť, ktorý poslanec je kúpený a kto podporuje Radičovú ako premiérku novej vlády? Sulíkovi asi nevadilo, že poskytuje zákulisné informácie osobe figurujúcej na mafiánskych zoznamoch. Oznámenie, že zvažuje odchod z politiky je síce pekné gesto, ale občanovi by gestá už nemali stačiť. Za ten rok a pol Sulík presvedčil, že o politike nič nevie a škodí tejto krajine fanatickým uplatňovaním Hayekovských princípov v ekonomike.
Ľudia zobuďte sa! Títo ľudia vás klamú ráno, na obed aj večer. Pozorný divák si rýchlo všimne, aké taktiky využívajú a čoho sa boja. Boja sa pravdy. Je len na vás, či sa na nich budeme musieť pozerať ďalšie štyri roky alebo nie. Môžeme dať opäť hlas týmto známym, etablovaným a skúseným klamárom alebo môžeme voliť zmenu. Strana PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ nemá žiadnu politickú ani pochybnú finančnú minulosť a presadzuje kontrolu právomocí politikov. Záleží len na vás, ako to tu bude po desiatom marci vyzerať. A keď chceme veriť prieskumom tak skúsme počítať. Podľa prieskumov má smer zhruba 40% a ľudí ktorí nechcú ísť voliť je viac ako 53% to znamená, že koľko percent vlastne je proti smeru, najsilnejšej strane to znemená, že nie za smer je skoro 80% občanov, pretože idú voliť inú stranu alebo nejdú voliť, poďme na druhú stranu v prieskumoch kdh podľa prieskumov 12% pri volebnej účasti 46% je teda zo všetkých voličov za túto stranu 12% zo 46%= 5,52%!! Takže táto strana ktorá osloví okolo 5% má byť tá čo bude spolurozhodovať o zvyšných 95% voličov? Spojením dvoch skupín jedna reprezentuje niečo okolo 20% a druhá niečo okolo 5% vznikne teda skupina ktorá by s 25% vládla väčšine! Nevraviac, že sa môže stať že bude stačiť tých 20% zo všetkých voličov. Je to presne problém ktorý nastane. Preto je toľko politických strán vo voľbách. Aby si každá získala nejaké hlasy a pár desatín percenta a tým spolu odčerpali hlasy tak, že by vyhrala jedna strana, ktorá má disciplinovaných voličov. Povedzte my čitatelia ako sa dá zabrániť tomuto? Keď nepôjdu ľudia hlasovať iba znížia percento a teda menej voličov bude takáto strana alebo strany potrebovať na to aby ovládali naše životy! Keď hodíme prázdnu obálku je to to isté. Jediné čo to môže zmeniť je ísť hlasovať všetci tí ktorí nechceli ísť za jednu stranu. Za PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ, prečo? No keď pre nič iné tak preto lebo nie sú poznačení kauzami, preto lebo sú jedinou stranou ktorá má otvorený program pre ľudí, preto lebo chce priamu demokraciu napriek tomu, že im to obmedzí právomoci, a tak ďalej tých dôvodov je veľa sú uvedené v programe http://www.pravoaspravodlivost.sk/images/volebny_program2012.pdf sú uvedené v stanovách a sú komunikované kedykoľvek o to požiadate. Je to strana ktorá si zabezpečila online vysielanie kde sa môžete priamo o opýtať čo chcete a čo vás trápi a ako to vedia pomôcť vyriešiť. Zahrajme si tú hru pošli ďalej a naozaj to urobte. Ak sa Vám tento článok páčil a budete voliť PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ pošlite tento článok ďalej a pošlime ho čo najviac ľuďom lebo prišiel čas na zmenu prišiel čas na spravodlivosť.
http://www.pravoaspravodlivost.sk
http://www.facebook.com/STRANAPRAVOASPRAVODLIVOST
- 16. apríl 2013
Voľby po 22 rokoch rozhodnú o zásadnom smerovaní Slovenska
Otázka je, či sa necháme ďalej ohlupovať, zvolíme si a budeme tolerovať a trpieť rozkrádanie, korupciu a veľmi ťažkú vymožiteľnosť práva najmä u obyčajných ľudí, alebo si uvedomíme, že my voliči sme pánmi situácie a rozhodneme sa konečne rázne v náš prospech? To je na každom z nás. Ak budete čítať tieto riadky, možno si poviete, ako to už býva zvykom, niekto ho za to platí.
Pre mňa nie su rozhodujúce mená, ale skutky. Osobne ma uráža, ak sa politik vystatuje len preto, že vie krasorečniť a pritom si myslí, ako ma ľahko ohlupuje. Žiaľ, takto sa vyvíja situácia v celej Európe. Preto je dôležité s tým konečne seknúť aj za cenu dočasných strát v presvedčení, že v budúcnosti pri zastavení korupcie a rozkrádania sa nám tieto straty mnohonásobne vrátia, pretože, ako bolo preukázané vyššie, tie straty su obrovské.
Denne sa rozprávam s mnohými obyčajnými ľuďmi, ktorí chcú rezignovať. Nechcú ísť voliť, lebo vraj sa nič nezmení. To považujem za najhoršie riešenie. Preto som sa z vlastnej vôle rozhodol napísať tento príspevok, aby som mohol poslúžiť tým, ktorí to budú chcieť. Nikomu nič nevnucujem. Každý jeden z nás si vzájomne ovplyvňujeme našu budúcnosť. Preto mi nie je ľúto času, ktorý strávim písaním tohto môjho pohľadu. Snažím sa ho podložiť len argumentami a osobnými skúsenosťami vrcholového manažéra z oblasti ekonomiky a riadenia a vedenia ľudí. Navyše sa v príspevku, ako si určite všimnete, prejavuje aj moja pamäť či nezabúdanie. Určite ste si mnohí všimli, že sa politici vo svojom konaní a rozprávaní chovajú tak, akoby nám občanom zlyhávala pamäť. Pokiaľ by si to nemysleli, určite by nekonali a nehovorili tak, ako pri rôznych príležitostiach hovoria a konajú, akoby boli vždy inými ľuďmi. Preto považujem pre naše rozhodovanie za veľmi dôležité nezabúdať. To, čo sa udialo sa už nedá zmeniť, ale hodnotiť sa dá podľa toho, čo je dobré pre nás občanov. Podľa môjho osobného presvedčenia, dobré je to, čo je ekonomické a je teda pre nás občanov finančne výhodné, život uľahčujúce a nie krasorečniaco odrozprávané a zásadne odlišné od reálnej skutočnosti.
http://www.pravoaspravodlivost.sk
http://www.facebook.com/STRANAPRAVOASPRAVODLIVOST
- 16. apríl 2013
Ekvilibristika Fica v politike a jej dopad na občanov
Pán Fico pravidelne stráca súdnosť a jeho priaznivci stratu súdnosti s obľubou prijímajú, lebo je v táraní taký milý a rozhodný. S veľkou obľubou sľubovačne táral napr. keď sa vyhrážal, že štát môže vyvlastniť energetické podniky zahraničným investorom, ak nebudú zohľadňovať kúpyschopnosť obyvateľstva. Takéto vyhrážky zachádzajú za hranice zdravého rozumu.
Takáto vyslovená hlúposť sa dá pochopiť tak len u Evo Moralesa, ajmanského indiána, bývalého pastiera oviec, pestovateľa koky, ktorý vyrástol v horách a školu poznal len z rozprávania. Tento bolívijský prezident tiež o dušu zoštátňuje, pričom rád zdôrazňuje, že zoštátňovanie nie je znárodňovanie. So svojím veľkým kamošom Hugom Chávezom vedú svoje krajiny a tým aj svojich občanov do ešte strašnejšej chudoby, než bola tá, v akej žili, kým sa tam nezjavili títo dvaja spasitelia. Darí sa im to len preto, že ľudia sa nechávajú ohlupovať ich krasorečením. Samozrejme než to občania zistia, budú do vtedy napáchané nemalé ekonomické škody na ujmu samotných občanov.
Je len pochopiteľné, že takýmito táraninami možno osloviť len tú najnižšiu vrstvu obyvateľstva. Robert Fico to veľmi dobre vie, pretože takéto vyhlásenia sú u nej prijímané s potešením, lebo nedokáže pochopiť, čo by to v skutočnosti znamenalo, keby sa tieto táraniny zmenili na činy. Áno, veľmi pekne sa počúva, ako predseda vlády, veľký hrdina, nahnevaným hlasom rozpráva, že nemôže nechať ľudí „v štichu,“ pretože ceny energií nezohľadňujú kúpyschopnosť obyvateľstva. Je to úplne zvrátená logika. Keď už by sa malo v tej zvrátenosti hovoriť o prispôsobovaní cien kúpyschopnosti obyvateľstva, tak na prvom mieste by museli byť ceny potravín, a to nielen preto, že tvoria ďaleko najvyššiu položku vo výdajoch ľudí, ale aj preto, lebo sú skoro rovnaké ako napríklad v susednom Rakúsku, kde majú priemernú mzdu niekoľkonásobne vyššiu ako u nás. Podľa Ficovho prístupu, prečo by sme neznárodnili aj výrobcov potravín a obchody, čo ich predávajú? Nuž a čo u cien benzínu a nafty, ktoré sa premietajú aj do cien ostatných výrobkov a služieb? Tie vari zodpovedajú našim príjmom? Naopak, tie patria k najvyšším v EÚ. Avšak nie pre nenásytné zahraničné monopoly, ako zvykne ohlupovať súdruh Fico, ale preto, že si náš nenásytný štát z ceny, ktorú za ne zaplatíme, doslova uchmatne viac ako polovicu, aby mal na rozhadzovanie pre svojich blízkych parazitov.
To už klamárovi Ficovi nevadí, že keď bol v opozícii, sľuboval zníženie nehorázne vysokých spotrebných daní na palivá a pohonné hmoty. Dokonca, pokiaľ bol v opozícii a nemal zodpovednosť, pre zaujatie dôveryhodnosti podal až päť návrhov zákona na zníženie spotrebných daní. Posledný z návrhov podal dokonca tesne pred voľbami v máji roku 2006. No keď sa dostal k moci, nechal ľudí „na holičkách,“ lebo zákon nezmenil a zdieral z nich, čo sa len dalo a popri tom nezabudol klamať o tom, prečo musí robiť také alebo onaké veci.
Najzaujímavejšie a zároveň najčudnejšie na tom všetkom táraní je, že väčšina poslancov Smeru sú podnikatelia. Dokonca najbližší Ficovi spolupracovníci sú zazobaní kapitalisti, teda ťažko môžu súhlasiť s takýmito rečami o vyvlastňovaní zahraničných investorov a s podobnými juhoamerickými táraninami. Určite vedia, že je to totálny nezmysel a navyše si uvedomujú, ako neskutočne to Slovensku škodí. Totiž, ktorý normálny, zodpovedný investor môže dať peniaze do štátu, ktorého predseda vlády sa oháňa neskutočnými nezmyslami o vyvlastnení? Zaujímavé je, že Ficovi blízki s ním určite nemôžu súhlasiť. Aj tak však zaryto mlčia, ba dokonca niektorí zarytí Smeráci tieto táraniny obhajujú ešte väčšími táraninami. Čo im teda zatvára ústa? Čo ich vedie k obhajobe takých táranín? Strach alebo skôr túžba zostať s ním vo vysokých sférach poliky čo najdlhšie a urvať si, čo sa ešte dá? Veď napokon, ak by sa zoštátnili plynárne či elektrárne, bude pre tých najvernejších viac ako dosť.
My, čo máme dobrú pamäť, vyznáme sa v ekonomike a nezabúdame, veľmi dobre vieme, ako stranícki nominanti drancovali tieto štátne podniky, kým patrili štátu. Práve plynárne a elektrárne viedli nominanti SDĽ, v tom čase rodnej to strany súdruha Fica. Tí tieto podniky drancovali nielen zlým manažérskym riadením, ale najmä napojením na rôzne príživnícke firmy členov a straníckych priaznivcov SDĽ, ktoré mali za svoje služby neodôvodnene vysoké ceny a neraz poskytovali aj fiktívne služby, len aby čo najviac peňazí z týchto podnikov vycicali. Toto bola skvelá stranícka dojná krava, ktorá dojila štátne peniaze. Tu získal Fico cez SDĽ veľmi dobré vedomosti a skúsenosti o tom, aké je výhodné mať štátne podniky a pritom vládnuť, aby mohol cez svojich nominantov veľmi rafinovane rozkrádať majetok pre veľmi úzky okruh ľudí, aj keď tento majetok patrí rovným dielom všetkým občanom SR, lebo je štátny. Keďže Fico veľmi dobre vie, ako blahodárne prijímajú tie najnižšie vrstvy obyvateľstva známu zaklínaciu formulku ešte z čias mečiarizmu – „naše si nedáme“ – v jeho reči „privatizovať nebudeme,“ preto ho nesmierne teší, že cez štátne podniky môže mať on a jeho blízky okruh ľudí taký rafinovaný a pritom trvalý príjem. To mu vôbec nevadí, že ohlupovanie je najľahší a najúčinnejší prostriedok na kradnutie. Veď jeho priaznivci to dokonca s nadšením prijímajú. Privatizovať jednoducho nemá záujem, lebo pri privatizácii môže mať len jednorázový príjem cez tajný úplatok. Pre Fica je však najrozhodujúcejšie, že sa mu privatizáciou stratí možný trvalý korupčný príjem cez štátny podnik!
Najlepšie je túto skutočnosť možné preukázať na faktoch podložených štatistickými číslami. V časoch, keď bol plynárenský priemysel ešte štátny a patril pod správu Ficových vtedajších spolustraníkov z SDĽ, vykazoval z vyššie uvedených dôvodov doslova žobrácky zisk. V roku 1999 bol zisk štyri miliardy Sk, v roku 2000 bol v strate takmer miliardu Sk a o rok neskôr dosiahol zisk ani nie pol miliardy korún. Po privatizácii, čuduj sa svete, dostáva štát ako už len polovičný vlastník (51 % akcií) prostredníctvom dividend v priemere ročne skutočné peniaze, ktoré štát dostáva po privatizácii. Sú teda v prospech všetkých občanov a nielen pre vybranú skupinu straníckych lídrov. Len pre informáciu, dividendy sa vyplácajú z čistého zisku. Keď 51 % tvorí 13 miliárd, tak celkový priemerný čistý zisk za plynárenský priemysel musí byť minimálne 25 miliard korún ročne. Zaiste každému musí byť jasné, aký obrovský možný zdroj príjmu bol pre každý rok odrezaný od vládnuceho straníckeho vplyvu.
- 16. apríl 2013
Podľa Fica bola Radičovej vláda najhoršia akú sme kedy mali,naozaj?
Nemienim byť advokátom vlády pani Ivety Radičovej. Poukážem však na to, čo robila jej vláda inak ako Ficova vláda. Predovšetkým začala rázny boj proti korupcii a už za rok tento boj priniesol konkrétne výsledky. Znížila výdaje štátu a začala po dvadsiatich rokoch rozbíjať zabetónované súdnictvo, a tak zlepšovať vymožiteľnosť práva. Tu si treba uvedomiť, že za Fica bolo súdnictvo cez Predsedu Najvyššieho súdu SR Harabina doslova sprivatizované v prospech tých najsilnejších. Výrazne znížila štátny dlh vytvorený Ficovou vládou z 8,4 % na 4,6 % HDP, čo predstavuje zníženie až o 46 %. Zlikvidovala dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý bol za Ficovej vlády 135 miliónov EUR.
- 16. apríl 2013
Aká je alternatíva?
Zajtra sú voľby, strany ponúkajú zlodejov, podozrivých podnikateľov, alebo neschopných šašov. Môžete si vybrať. Voľby sa blížia a nerozhodnutých voličov je asi najviac v histórii Slovenskej republiky. Dôvody prečo nevoliť staré parlamentné strany sú očividné, aj keď si ich pochybenia treba neustále pripomínať, aby sme sa im v budúcnosti vyhli. Zároveň sa však treba pozrieť aj na nové strany, ktoré chcú osloviť nespokojných voličov, pretože majú často pochybné pozadie.
Človek sa pre nové strany rozhoduje najmä z dvoch dôvodov. Chce nové tváre, nepoškvrnené kauzami a chce nové riešenia pre aktuálnu situáciu, pretože návrhy starých strán sa ukázali ako zlé. Ani jedna nová strana nespĺňa obe podmienky naraz, okrem strany PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ. Aj napriek mediálnej ignorácii našej strany vám chceme pripomenúť, že sme jediná strana s čistým štítom, odborníkmi na kandidátke a profesionálnymi riešeniami.
Začnime súčasnými parlamentnými stranami. Volič má možnosť rozhodnúť sa medzi stredopravými politickými subjektami, ktorých nádej na úspech vo voľbách sa blíži nule, alebo opozičným Smerom, ktorému aj napriek gréckej politike stúpajú preferencie. Myslím si, že v oboch prípadoch sa jedná o rovnako veľkých zlodejov, s tým rozdielom, že jedných voliči tolerujú a druhých nie. Stranu Smer sme už raz vo vláde mali a napriek ich deštruktívnej politike, má stále dôveru svojich voličov. Kým žili z reforiem a pozitívnej globálnej situácie vo svete, tak rozdávali, čo sa dalo. Nakupovali sme neuveriteľne draho (napríklad diaľnice), predávali sme pod trhovú hodnotu (emisie). Potom však prišla kríza a zrazu už nebolo z čoho rozdávať. Smer sa dostal pred situáciu, ktorá mala preskúšať, či vie vládnuť aj počas ťažkých časov. Dovolím si tvrdiť, že zlyhal na celej čiare. Začalo sa hovoriť o výrazných schodkoch v rozpočte a nadávalo sa novinárom, ktorí na to upozorňovali. Stavali sme futbalové ihriská, však načo tvoriť pracovné miesta, keď si môžeme vo voľnom čase zahrať futbal. Smer nie je strana do nepohody, lebo nevie zodpovedne hospodáriť. Obávam sa, že kým v iných krajinách kríza ozdraví podnikateľské prostredie a očistí politiku, Slovensko sa vďaka Ficovi dostane niekde na úroveň Maďarska.
Ako alternatíva sa núka SDKÚ a ostatné parlamentné pravicové strany. Hovoria o tom, že vedia hospodáriť zodpovedne, vytiahli Slovensko z mečiarovskej éry a podobne. Asi nás považujú za podobne retardovaných ľudí ako Fico svojich voličov. Dlhy sa za ich bačovania platili privatizáciou strategických podnikov a dôsledky môže občan, pri platení účtov, cítiť už dnes. SDKÚ spolu s KDH vznikli ako mafiánsky projekt, založený na nenávisti voči Vladimírovi Mečiarovi. Teraz, keď ich praktiky uzreli svetlo sveta aj vďaka gorile, silne pochybujem, že ešte získajú nejakú solídnu dôveru. Nie SDKÚ ani ich príbuzní KDHáci nie sú alternatívou voči Ficovej kleptomanskej strane. Sú to vlci v ovčom rúchu, ktorým dnes už niekto neverí.
K týmto stranám môžeme ešte priradiť Most a SMK. Obe strany sú hlavne podnikateľskou investíciou juhoslovenských majordómov, ktorí sa snažia ekonomicky ovládnuť túto oblasť. Už len pri samotnej definícii Mostu ako strany, musí Bugár klamať. Tvári sa ako predseda strany, ktorá háji záujmy menšín na Slovensku, pričom používa najmä maďarské nápisy na bilboardoch. Nie pán Bugár, vy nevediete menšinovú stranu, vediete maďarskú stranu, volia vás najmä Maďari a ostatné menšiny sa od vás dištancujú. Ako mám dôverovať strane, ktorá klame už pri svojom zrode? Asi by som sa mal vyjadriť aj k HZDS a SNS ale filmy o zombíkoch sa vysielajú až po desiatej. Tieto politické mŕtvoly už nemajú, čo ponúknuť. Obaja ich lídri sa chystajú opustiť veľkú politiku a ja im len poprajem, príjemný dôchodok z nakradnutých peňazí. Aj na vás raz dôjde.
Potom sú tu ešte dve pomerne mladé strany SaS a Matovič. Píšem Matovič a nie Obyčajní ľudia a tak ďalej, pretože je to strana najmä jedného muža, kým ostatní sa len zvezú na jeho chrbte. Matovič nám za ten rok a pol veľa neukázal a neverím, že vyvedie Slovensko z krízy, keďže v kríze sa nachádza už len jeho psychický stav. Neverím mu jeho nacvičený úsmev v žiary reflektorov ani jeho detektor lží, pre ktorý si sám pripravuje otázky. Veď ten detektor neodhalil ani úplatok, ku ktorému sa sám priznal! SaSka na tom nie je o nič lepšie, táto strana je najmä koníčkom pre pár podnikateľov odtrhnutých od reality. Tvária sa ako skupina odborníkov, ale prax ukázala, že okrem ekonómie sa v ničom inom nevyznajú. Krajcer ako minister kultúry zlyhal, „veľký brat ťa vidí“ Galko tiež. Ich návrhy boli neprofesionálne a v prípade odvodového bonusu dokonca ekonomicky nebezpečné. Tieto strany nás zo súčasnej morálno-ekonomickej krízy takisto nevyvedú.
Akú máme teda alternatívu, ak nechceme voliť gorily, mentálnych chudákov alebo mafiánov? Nových strán sa síce urodilo požehnane, ale vypátrať medzi nimi serióznych ľudí či program, by bol tvrdý oriešok ja pre Sherlocka Holmesa. Najznámejšou novou stranou je asi 99% občiansky hlas. Neviem síce, čo je občianske na protizákonnej a drahej, profesionálne urobenej kampani ale dobre. Stačí si prečítať noviny a človek sa dozvie, kto je pán Weiss, aké strany v minulosti podporoval, a čo asi od neho môžeme očakávať. Sú reálne podozrenia, že 99% vznikla nelegálne, kvôli nedostatku podpisov a urobila si nelegálnu kampaň v televízii za nelegálne získané peniaze. Nie je ťažké odhadnúť, ako sa táto strana bude správať, keď sa dostane ku korytu, ale transparentnosť to na 99% nebude.
Druhou najvýraznejšou novou politickou partajou je strana so skromným názvom – Strana slobodné slovo Nory Mojsejovej. Kto za tým necíti egocentrické komplexy jednej mečiarovskej zbohatlíčky z Pereša, nech si pozrie aspoň jedno jej video. Po tomto intelektuálnom výplachu vám odporúčam prezrieť si jej kandidátku alebo program a devastácia vášho IQ je dokončená. 82% kandidátky týchto SSSákov nemá ukončenú vysokú školu a som fakt zvedavý, či aspoň vedia popísať legislatívny proces. Navyše Nora Mojsejová doteraz dôveryhodne neodpovedala na otázky týkajúce sa jej obvinení z podvodu a neplatení daní. Vyzerá to tak, že sa len proste potrebuje vyšplhať nad tie tri percentá, aby mohla zhrabnúť 10 eur za hlas a zaplatiť súdne trovy.
Strana PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ nie je spokojná s alternatívami, ktoré chcú zaplniť miesto po gorilách. Vznikli sme ako skupina občanov, ktorá má prehľad a má nápady na skutočnú zmenu Slovenských pomerov. Kto pochybuje o našich úmysloch, nech si prečíta volebný program, nech si prezrie kandidátku a overí našu minulosť. Ponúkame reálne riešenia, inšpirované úspešnými nápadmi zo zahraničia a čistých, politikou neskazených ľudí. My sme alternatíva, my sme riešenie.
http://www.pravoaspravodlivost.sk
http://www.facebook.com/STRANAPRAVOASPRAVODLIVOST