NovinyPravo

národná kriminálna agentúra - žeby správny názov?

národná kriminálna agentúra - žeby správny názov?

čo znamená národná asi viem, čo agentúra asi tiež ale slovo "kriminálny" má podľa slovníka iný význam. Tak som si to šupol najskor do vyhladávača a potom do slovníka... skúste to a pochopíte

Dlhšiu dobu som nepísal žiadny blog aj keď tém by bolo dosť, avšak väčšina mojich blogov sa nejakým spôsobom dotýkala politiky respektíve verejného diania. Odmlčal som sa aj preto lebo v podstate z toho čo bolo vo voľbách na výber sa vybrala tá lepšia varianta. Témy ktoré mi rezonujú sú momentálne skôr osobné a nemám prečo sa deliť s nimi na internete kde ľudia závistliví a neprajní dokážu len urážať bez toho aby niečo dokázali aj v živote.

O zlúčení špecializovaných útvarov som sa dozvedel už dávnejšie a potešil som sa, že konečne sa zefektívni práca polície aj v oblasti závažnej trestnej činnosti. To bola celá moja pozornosť a všimol som si, že nový názov útvaru sa má volať Národná kriminálna agentúra. Ani som si to poriadne nezapamätal. Pred časom som bol na súde a keď policajt ktorý záhadne stratil pamäť ako to robia zvyčajne ovplyvnení svedkovia svedčil a povedal, že pracuje v Národnej kriminálnej agentúre vtedy ma to napadlo, že ako kriminálnik by tam aj mal miesto. Pobavilo ma to, že sám na seba povedal že pracuje v krminálnej organizácii.

Smiech prešiel a predsa len som si to vygooglil a čuduj sa svete na prvom mieste sa objavil synonimický slovník podľa ktorého slovo kriminálny znamená

trestný ktorý zasluhuje trest, ktorý sa trestá obyčajne súdom vymeraným trestom • práv. trestateľný • stíhateľný (právom, súdom a pod.) • napadnuteľný (právne): trestná, trestateľná, stíhateľná, napadnuteľná činnosť • kriminálny • zločinný • zločinecký (ktorý je v rozpore so zákonom, právom a pod.): kriminálny, zločinný prípad; zločinný, zločinecký čin

ej reku povedal som si skúsim teda nejaký prekladač a už ťukám translate.google ako by preložil národná kriminálna agentúra, prekladač preložil National Criminal Agency a stále mi vŕtalo čo to je teda tá kriminálna ako by sme to preložili z angličtiny ťukám criminal translator mi vyhodí kriminálny ale ako tak sledujem aj ďalšie významy

prídavné meno

trestný

criminal, penal, punishable, punitive, actionable, retrievable

kriminálny, criminal, crime

zločinný, criminal, nefarious, felonious, maleficient, villain, outrageous

podstatné meno

zločinec

criminal, felon, villain, malefactor, outlaw, gangster

takže možno slovenčine nerozumiem ale prečo je to preložené ako v podstate národná trestúhodná agentúra alebo národná zločinná agentúra? Predtým bol úrad boja proti organizovanej kriminalite UBOK, aký je rozdiel medzi kriminalitou a kriminálnosťou my nevedel internet vysvetliť, skôr vyzerá ako žiadny.

Vysvetliť teda prečo sa názov javý ako národná zločinnná agentúra. A priotom by sa malo jednať o represívno-preventívnu zložku ktorá má zabezpečovať prevenciu, odhaľovanie a vyšetrovanie trestnej činnosti, mi zatial internet nevysvetlil. Ddúfam, že sa nájde jazykovedec ktorý by to objasnil lepšie ako špekulácie o tom, že preto sa to tak dá preložiť lebo to tak je...

http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=krimin%C3%A1lny

Čítajte viac: http://puskar.blog.sme.sk/c/316653/narodna-kriminalna-agentura-zeby-spravny-nazov.html#ixzz2QfbN1K9n

Chaos v Slovenskej politike

Slovenskú politickú scénu ovláda chaos a neporiadok, nedá sa v nej vyznať. Chaos v organizácií politických strán, neusporiadanosť v organizácií parlamentu a jeho poslancov či neustále legislatívne zmeny. Všetky tieto aspekty pôsobia rušivo.

Nedá sa napríklad rozoznávať medzi návrhmi zákonov jednotlivých strán, občania nevedia, z koho dielne pochádzajú, či a kým sú pripomienkované. Rovnako to platí pri schvaľovaní zákonov. Vždy je povedané len to, ktorá strana ako hlasovala, no nájdu sa výnimky, ktoré sa rozhodnú podporiť zákony jednotlivo a o ich činnosti sa verejnosť málokedy dozvedá.

Platí to tiež pre menšie alebo nové a perspektívne politické strany a informovanosť voličov o nich. Tie, ktoré nemajú masívnu predvolebnú kampaň sú akoby v úzadí a svoje názory a myšlienky nemajú ako prezentovať. Volič potom vníma len parlamentné strany a ich činnosť, o aktivite iných, mimovládnych strán nie je vôbec informovaný. Potom tu vzniká obraz, že nie je koho voliť a táto apatia často vyústi do voľby „menšieho zla“.

Organizácia parlamentu tiež nestojí za veľa. Poslanci sa rokovaní a hlasovaní zúčastňujú sporadicky, samozrejme, česť výnimkám. Nie vždy prinášajú riešenia a nové návrhy a stáva sa, že mnohí sú pasívni a neproduktívni.

Z doteraz uvedeného by sa dalo tvrdiť, že na Slovensku je politický bodrel. Neplatí to len v organizácií parlamentu a vlády, ale aj o kauzách, ktorými je volebné obdobie sprevádzané. Občan sa už pomaly stráca v spleti mnohých prehreškov a korupčných afér. Nedokáže rozoznať, ktorá kauza je skutočná a ktorá vykonštruovaná. Toľko politickej špiny, ktorá sa vyťahuje na verejných funkcionárov, až berie dych. Problémom je, že ak by tá špina neexistovala, nemala by byť odkiaľ neustále vyťahovaná. Takže sa tieto kauzy zrejme naozaj dejú a ovplyvňujú tak verejnú mienku a názor občanov na slovenskú politiku.

Ďalším problémom na politickej scéne je ohováranie a osočovanie a chýba potrebná legislatíva ktorá by tomuto zabránila, keď už absentuje morálka. Rivalita a ohováranie panuje aj medzi najváženejšími predstaviteľmi nášho štátu, predsedami vlády. Hovorí sa, že za éry a vlády toho ktorého premiéra boli tie a tie aféry a kauzy. Predsedovia vlád si na seba navzájom vyťahujú nekalosti a publikujú ich. Stačí sa pozrieť na vyšetrovanie „Gorily“. Bývalí predsedovia vlády presúvajú zodpovednosť jeden na druhého, odhadzujú tento spis a hovoria o tom, kto ho zamietol pod koberec. Zbabelé správanie nie je a nikdy nebolo východiskom, podstatné je priznanie pravdy, uvedomenie si závažnosti vecí a začatie vyšetrovania vo svetle, v akom sa veci v skutočnosti odohrali. Rovnaká atmosféra panuje aj medzi predchádzajúcimi a súčasnými ministrami. Prvý sa odvoláva na minulého, koľko chýb narobil a on to po ňom teraz musí žehliť. Minulý sa odvoláva na dávnejšieho, že veci sa už po ňom nedali napraviť. No a súčasný už v predstihu začína hovoriť na toho budúceho, lebo narobí toľko škôd a uzavrie toľko nevýhodných tendrov, že vládny rozpočet pripraví o hrozné peniaze. Už teraz je to jasné, a je jasné, že tento kolotoč sa len tak nezastaví. Osočujú sa aj poslanci v parlamente. Jednotlivo, medzi politickými stranami, vládne nepriateľská atmosféra, ktorá robí nepriaznivý dojem na voličov. Ak sa v jednej večernej spravodajskej relácií objaví viacero príspevkov, v ktorých si poslanci prostredníctvom médií odkazujú rôzne neslušné slová a výrazy, vytvára to negatívny dojem z celého poslaneckého kolektívu. Nehovoriac o tom, ak majú niektorí jedinci potrebu vychovávať ďalších, a tak si strieľajú facky. Takýmito činmi sa politická kultúra zhoršuje a upadá. Obleky a kostýmy potom úplne strácajú zmysel, ak sa ich nositelia nevedia slušne správať. Oblečenie síce navonok robí človeka, no slušný človek sa musí vedieť najmä správať. Až potom môže byť vzorom pre ostatných, až potom sa môže vyjadrovať ku celospoločenským problémom a najmä až vtedy môže predkladať riešenia.

V slovenskej politike potom vzniká aj morálny problém. Ako môže niekto, kto má za sebou mnohé kauzy, škandály a korupcie, byť zástupcom občanov a rozhodovať o ich budúcnosti? Veď verejní funkcionári by mali byť slušní ľudia a odborníci, ktorí sa v problematike vyznajú a vedia ju riešiť. Nemali by to byť len známe mená z médií. Mali by byť príkladom a vzorom štátnického správania sa, mali by udržiavať vysoký hodnotový rebríček a pravidelne sa umiestňovať na popredných pozíciách rebríčku spoločenského a nie byť na posmech spoločnosti.

Za správanie predstaviteľov politického verejného života hovorí slovenská politická kultúra, ktorú tu zaviedli. Vo vyspelých krajinách je základom prevzatie zodpovednosti, priznanie si chýb, ktoré ovplyvňujú ekonomiku, hospodárstvo a celkovú spoločenskú situáciu v konkrétnej krajine. Takýto princíp u nás nefunguje. Väčšina politikov sa riadi populizmom, a teda, zjednodušene povedané, správaním sa navonok tak, aby na nich nepadol ortieľ viny. Snažia sa presvedčiť verejnosť, a tým aj samých seba, že ich správanie je v poriadku, a že sú schopní a kvalifikovaní riadiť túto krajinu. Mnohí nevedia vyvodiť zodpovednosť za svoje chyby, a tým očistiť svoje meno alebo meno strany, ktorej sú členmi. Niektorí sú natoľko zaslepení mocou, že nevnímajú okolitý svet, vidia len možnosti, ktoré im kreslo vo vláde prináša. Možnosti nabaliť si vrecká, prezentovať sa, získať právo spravodlivo rozhodovať o osude piatich miliónov ľudí. Mať moc a byť niekto vážený. No netreba zabúdať na jeden fakt: spoločensky uznávanými nás nerobí naša práca alebo sociálne postavenie, ale činy, ktoré urobíme. Až za ne si zaslúžime úctu a obdiv, čo by malo platiť aj v slovenskej politike. www.10percent.sk ...pretože sa to dá!

http://www.pravoaspravodlivost.sk

http://www.facebook.com/STRANAPRAVOASPRAVODLIVOST

MAFIÁNI

(Poprava politikov) Niekedy premýšľam, aké by to bolo, keby raz niekomu naozaj praskli nervy a vybral by sa s guľometom do budovy parlamentu alebo vlády?

História slovenskej politiky je históriou mafiánov. Po masových rozkrádačkách, ktoré naštartoval Mečiar počas svojej krutovlády v 90tych rokoch, sa začali ozývať hlasy volajúce po nových tvárach v politike. Veľkého Muftyho vystriedal malý chlapík so šibalským úsmevom menom Dzurinda a okrem dvojnásobných platov nám sľuboval celkovú zmenu fungovania tohto štátu. Bohužiaľ, svoju vládu postavil na rovnakých princípoch ako jeho predchodca. Netransparentné financovanie strán, miesta v dozorných radách dohodené kamarátom, pochybné tendre a kúpené hlasy. Inštitucionalizovaná kriminalita v podobe štátnej správy tak mohla veselo pokračovať ďalej.

Voľby v roku 2006 vyhral Róbert Fico, ktorý sľúbil všetkým všetko a získal dostatok hlasov, aby mohol zostaviť vládu. Mal však problém, pretože jeho program bol pre väčšinu strán neakceptovateľný a tak sa rozhodol spolčiť sa s dvoma mafiánmi najhrubšieho zrna. Páni Slota a Mečiar prezentujú to najhlbšie morálne bahno, aké sa na Slovensku za tých dvadsať rokov usadilo. Je im úplne jedno s kým, kde a za akých podmienok budú vládnuť, hlavne, že sú pri korytách. Týchto pánov nemožno nazvať zlodejmi, pretože zlodej schováva svoju tvár a snaží sa, aby ho nechytili. Za Ficovej vlády sa však kradlo tak drzo a okato, že sa toto správanie nedá označiť iným slovom než mafiánske.

Po posledných voľbách zavládlo v našich vskutku „nestranných“ médiách nadšenie. K moci sa dostala opäť pravica, ktorá do politiky naozaj priniesla nové tváre. Tie sa však po chvíli ukázali ako nekompetentné, ak nie priam neschopné rozhodovať o akejkoľvek záležitosti. Namiesto rozumného vládnutia a bojovania s krízou sme boli svedkami hašterivosti, mediálnych vojen a morálneho úpadku v parlamente. SaS sa tvárila ako strana odborníkov, ale okrem odvodového bonusu, ktorý nakoniec ožobračí ľudí nedokázala prísť so žiadnym prepracovaným nápadom, ako riešiť súčasnú situáciu v ekonómii, školstve či kultúre. Navyše zo sebou dotiahla do parlamentu šaša Matoviča a jeho nohsledov bez názoru, ktorí okrem lepenia plagátov a porušovania dopravných predpisov nič poriadne za ten rok a pol neurobili.

V súčasnosti sa v parlamente nachádzajú tri druhy politikov. Do prvej skupiny patria ľudia ako Fico či Dzurinda, ktorí sa správajú ako inteligentní mafiáni, rozhodujú o províziách a chodia na jachty s vplyvnými podnikateľmi. Ich opakom sú politici typu Matovič alebo Slota s primitívnym vystupovaním a ešte primitívnejšími návrhmi zákonov. Nevedia nič o veciach o ktorých rozhodujú a preto sa v televíznych diskusiách správajú agresívne, aby zakryli svoju vlastnú nepripravenosť. Tretím druhom sú potom poslanci, ktorých mená nikto nepozná, pretože sa k ničomu nevyjadrujú a štyri roky len zrážajú opätky a stláčajú tlačidlá, ako im prikážu.

Nemám rád ani jeden druh. Títo ľudia nemajú právo vládnuť našej krajine. Nie po tých skúsenostiach, ktoré s nimi máme, nie po tom, čo sme si prečítali Gorilu. Vo vyspelých krajinách by spis Gorila alebo Sasanka znamenal okamžitý koniec politickej kariéry, za ktorým by nasledoval súdny proces. Rozdávanie neuveriteľného množstva peňazí daňových poplatníkov ako odmeny za „dobré správanie“ pri hlasovaní je naplnením skutkovej podstaty slova vlastizrada. Zločin, ktorý sa kedysi trestal smrťou.

Stav, ktorý tu máme je dlhodobo neudržateľný a aj nedávne protesty ukazujú, že ľuďom dochádza trpezlivosť. Je len otázkou času, kedy dôjde k vážnym občianskym nepokojom a potom zase treba uvažovať kto bude mať guľomet?

Občan však aj v tejto prehnitej republike má možnosť, ako zmeniť veci k lepšiemu. Tou možnosťou sú voľby. Politická strana PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ by zabezpečila poriadne a verejné vyšetrenie všetkých aj nemedializovaných káuz, ktoré sa tu za tých dvadsať rokov nazbierali. Sme za obnovu slovenskej politickej scény a pochytanie všetkých goríl, ktoré nám tu pobehujú po krajine. Sme za to, aby sa vrátili tam, kam patria a to za mreže. PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ presadzuje princíp priamej demokracie, aby mali občania právo spravovať svoj štát vo všetkých oblastiach, ktoré ovplyvňujú kvalitu ich života. Chceme, aby boli občania jediným vlastníkom štátu! Nechceme, aby sa museli rozhodovať medzi veľkým a ešte väčším zlom. Odmietame vládu goríl, starých skorumpovaných politikov a budeme sa snažiť o zníženie počtu poslancov zo 150 na 100. Slovensko si nemôže dovoliť vydržiavať 50tich darmožráčov v parlamente, ktorí stláčajú gombíky a nič nerobia.

http://www.pravoaspravodlivost.sk

http://www.facebook.com/STRANAPRAVOASPRAVODLIVOST

Čo prináša PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ?

Vôbec sa Vám nečudujem, ak pristupujete ku každej novej politickej strane obozretne. Práve naopak, treba to tak robiť. 20 rokov nám tu vládli zlodeji a podvodníci, ktorí nám sľubovali dvojnásobné platy, hory a doly, a potom po voľbách na to rýchlo zabudli, starajúc sa len o svoje kšeftíky. Politické strany, ktoré tu doteraz vládli, boli len marketingové nástroje na ožobračovanie občanov. Je preto len logické, že ste apatickí a rezignovaní. Aj ja som taký bol po skúsenostiach s tým, ako funguje, lepšie povedané nefunguje, tento štát. Ale potom som si povedal, že namiesto hromženia pri pive s tým treba niečo urobiť. A zistil som, že okolo mňa, a nie len tam, je stále dosť čestných ľudí, ktorí chcú a dokážu túto krajinu spravovať.

Preto sme založili politickú stranu PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ. Začali sme od podlahy, bez sponzorov, bez „skupín“ v pozadí, zbierali sme podpisy a rozprávali sa s ľudmi po celom Slovensku. Začali sme budovať štruktúry v regiónoch, a stále v tom pokračujeme, toto je pre nás priorita. Sme stranou jej členov! Ak sa o tom chcete presvedčiť, staňte sa členom: čo hovoríme aj robíme! Sme strana pre ľudí: zriadili sme poradenské psychologické, právne a spotrebiteľské linky; pre našich členov zabezpečujeme bezplatné právne poradenstvo.

Myslíme si, že peňazí je v našej krajine dosť, sú len zle prerozdelené, keďže ich rozdeľujú ľudia s pochybnou minulosťou a ohybnými charaktermi.

Založili sme stranu čestných ľudí, úspešných ľudí, ktorí v živote už niečo dokázali svojou tvrdou, čestnou prácou. Niektorí z nich pozdvidli Slovensko aj medzinárodne, určite viac ako vlády, ktoré sme tu mali, ktoré za naše peniaze cestovali okolo sveta, a občania z toho nič nemali. Nepotrebujeme sa schovávať za žiadne reklamné agentúry, maskotov alebo komixových hrdinov. Ponúkame na kandidátke ľudí, ktorí už dokázali, že nepotrebujú sedieť v parlamente ako „profesionálni“ politici, ktorí tam čítajú noviny a hrajú sa na počítači, pokým z našich daní dostávajú 500 eur mesačne, a ešte sa nám so svojou imunitou vyškierajú do ksichtu keď opití šoférujú. Medzi našimi kandidátmi sú známe tváre; pre mňa sú však osobnosťamii všetci 150-ti kandidáti a kandidátky našej strany.

Nesľubujeme ale nesplniteľné. Ako už náš názov napovedá, myslíme si, že základom fungovania akéhokoľvek štátu musí byť právny systém. Bez fungujúceho právneho systému nebude náš štát nikdy dobre fungovať, tak, ako nikdy v histórii nefungoval žiaden iný. Funkčný a efektívny právny systém, zabezpečujúci spravodlivosť a rovnosť pred zákonom pre všetkých. Nie je možné, aby sa politici a miliardári zákonom vyhýbali, ako sa im zápači. Sme za zvýšenie trestnej sadzby a trestnoprávnu zodpovednosť politikov. My politiku vnímame ako službu občanom. Ak sa dostaneme do štátnych a vládnych funkcií, nechceme vládnuť, alebo zveľadovať Slovensko, aj preto sa nemusíme báť a môžme presadzovať zvýšenie trestných sadzieb a konkrétnej zodpovednosti najvyšších štátnych činiteľov.

PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ je jediná politická strana na Slovensku, ktorá nemá za sebou politickú minulosť, nespájali sme sa s tými, ani onými. Naši kandidáti neboli členmi skrachovalých politických strán, ako je to pravidlom na ostatných kandidátkách. Ak nás 22 rokov klamali, okrádali, zadlžovali a predali našu krajinu, prečo by ste tých istých ľudí volili ešte raz? Ja som ich už nedokázal voliť, a s tým som musel niečo robiť. Stranícka práca ma stojí veľa času a energie. Vidím, že tým trpí aj moja rodina, ale som si istý, že moje deti budú mať prospech z činnosti, ktorú robíme. A podobne to vidia i ďalší členovia a kandidáti za našu stranu. Jedna z nich mi na jednom z prvých stretnutí povedala, že sa rozhodla takto sa angažovať, lebo v minulých voľbách nemala koho voliť.

Treba zvoliť zmenu, pridajme sa k tomu! Voľte číslo 7! Viac informácií o našom programe, o našich kandidátoch, o konkrétnych riešeniach problémov, ktoré trápia nás všetkých, ako i o tom, ako sa môžete zapojiť nájdete na našom webe www.pravoaspravodlivost.sk